reklama

Čas

Tak, konečne som dopísal prácu do školy. Už sa mi ani ľahnúť si neoplatí; ešteže dnes odpadá matika, aspoň sa stihnem vrátiť na intrák podrichmať si.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je zaujímavé, ako sa človek cíti o pol šiestej ráno, po 36 hodinách bdelosti. Príliš unavený, aby vôbec začal robiť niečo konštruktívne, no je príliš neskoro na to, aby si ľahol spať. Je to stav akéhosi tranzu; akoby sa ocitol na medziposchodí v paneláku, alebo ako by prekračoval pomyselnú dátumovú čiaru.

V takomto rozpoložení sa človeku prelínajú hlavou rôzne myšlienky. No buď sú príliš rýchle, aby si ich človek zapamätal, alebo príliš pomalé, a tak začnú po chvíľke nudiť. Takéto stavy sú vo filmoch (najmä tých umeleckých) zobrazované pomocou pološera, herca s nešpecifickým pohľadom, pomalej, takmer hypnotizujúcej pesničky so známym popevkom, a neustálym znením jedného jediného tónu, postupne naberajúcom na sile.

V takýchto chvíľach čas neexistuje. Je to iba fyzikálna veličina, ktorá nemá vplyv na nič. Bola tma pred chvíľou, bude aj o chvíľu. Nie, čas akoby sa takmer zastavil; aby sa potom pri východe Slnka rozbehol ako splašená mrcha, a vy aby ste zase celý deň nič nestíhali.

No povedzte, ako si to predstavuje.

Nechá ma tu takto, samého, so štyrmi spiacimi ľuďmi. Spokojne odfukujú, občas niektorý zachrápe, iný zamrmle. Čo mám ja v takej spoločnosti robiť? Ako som už povedal, je príliš neskoro na to, aby som si ľahol. Príliš skoro na konštruktívnu prácu.

Pustil by som si hudbu. No nemôžem. Pobudil by som ich. A po sluchátka sa mi ísť nechce. Tak si spievam; premieňam moju hlavu, už celkom ťažkú, na masívny prehrávač hudby, a nechávam sa unášať rytmom. Ešte aj ten notebook sa začal kývať so mnou.

"V hlave mám... Pocit masového vraha, keď si líhaš ku mne nahá... A preč ma to ťahá... V hlave mám..." la lla laa la lla la la la...

Zima. Ťahá od podlahy aj od okien. Dotyk. Túžba.

Biológia je sviňa. Človek ju nezastaví. Ale ani nezrýchli. Aké príjemné by bolo, mať niekoho vedľa seba. Cítiť to teplo. Cítiť to druhé srdce, ako bije; pomaly, kľudne, pravidelne. Zaboriť nos do jemných vlasov.

Túžba.

Čas.

Kdeže sa ja ale k tomu dopracujem. Ak nepracujem, hrám sa, ak sa nehrám, pracujem. A raz do týždňa hrám futbal. Aj dnes som bol. Mám to rád. Človeku konečne začne srdce pumpovať na plno, lapá po dychu a znova behá, cíti život...

Strach. To je môj problém. Strach zo seba. Strach z vlastných pocitov.

Možno to iba neviem. Možno to iba nechápem. "Láska je iba kultúrny jav," vravia nám poniektorí. "Ak by sa v spoločnosti nikdy nebolo hovorilo o láske, približne 20% ľudí by necítilo tak, ako cíti teraz. Všetko by boli iba chvíľkové pobláznenia; nič by nebolo na dlhšie."

Bleh. Láska či neláska. Túžba by aj bola; strach jej bráni. A čas si zo mňa robí srandu.

Ten bastard aj tak neplynie súvislo. Beží a spí, beží a spí. Skoro ako ja. Len s tým rozdielom, že ja sa aj občas najem.

Mám rád tieto chvíle. Zároveň ich nenávidím. Pomáhajú mi odhaliť tajomstvá mojej mysle. A predsa sú stále o tom istom.

Bežať a spať, bežať a spať; to je jediné, čo dokážeš. Dnes som bežal; snáď ťa predbehnem.

Sprcha. Raňajky.

Konečne.

Adam Ambrus

Adam Ambrus

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

konecne na FA VUT v Brne :-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáToto má aj myšlienkuBlender tutoriálySúkromnéKravinyyyy

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu