Staré, ale jaré

 Nie je dobré hľadať dokonalý ideál. Presnejšie: Hľadať ho môžme, no ak ho dosiahneme, prestaneme si ho vážiť, znudí nás. Čím bližšie k ideálu sme, tým lepšie - ak ho však dosiahneme, budeme chcieť viac. Budeme ochotní riskovať všetko, len aby sme mali viac.Všetky pôžitky z hľadania zahodíme - kvôli vášni. Nebudeme si môcť uvedomiť, že ďalej to už nejde. Proste budeme chcieť viac, a to nás zničí. A ak sa nájde človek dostatočne inteligentný na to, aby si uvedomil tieto skutočnosti - usmeje sa.

 Usmeje sa, vypustí kúsok svojho ideálu a bude pokračovať - väčšinou od začiatku.

 Holt, ľudia stále prichádzajú na tie isté veci. Prečo? Keď už si to toľkí všimli, prečo sme stále na tom istom mieste? Ako ja - to, čo ste práve úspešne dočítali (zaslúžite si odo mňa potlesk), už bolo povedané aspoň miliónkrát. Ale, asi tomu nebudete veriť, mňa to napadlo vo chvíli, keď som písal do školy čitateľský denník a v CD prehrávači mi hral Linikn Park. Prečo? Bohvie. Kto mi odpovie, pozvem ho (skorej ju :D) na zmrzlinu.

 Zatiaľ čau.

 Eidam655